Samaria

či som správne porozumel podstate tvojho príspevku.
Ak tvoje tézy zjednoduším (možno i zvulgarizujem), tak mám za to, že tvrdíš:
- elitarizmus je lepší než egalitarizmus
- jednota je lepšia než sloboda
- oprávnenosť oboch téz plynie z idey analógie (Ako v nebi tak i na zemi)
Alebo sa mýlim?

1. Áno, z dôvodov spomenutých v článku.
2. V článku, ktorý chcem v budúcnosti pripraviť, poukážem na to, že sloboda nie je to isté čo anarchia a že úplná sloboda sa dá dosiahnuť len v absolútnej poslušnosti Kristovi, a teda aj jeho Cirkvi.
3. Áno, ale elitarizmus podľa vzoru neba funguje na inej báze ako pozemský.

elitarizmu a jednoty versus egalitarizmu a slobody v občianskej spoločnosti i v RKC.
Ako občan rozhodne nestojím o autoritárske elity, ani o jednotu na úkor slobody.
Áno, egalitarizmus a sloboda vedú k vzbure voči autorite a k nejednotnosti.
No slobodná nejednotnosť je ďaleko perspektívnejšia než autoritatívne vynútená jednota.
Asi nie náhodou sa aj v RKC medzi laikami šíri vlna egalitarizmu a odporu voči autorítám.
Ak RKC týmto hlasom nebude načúvať, ak bude presadzovať elitarizmus a jednotu, asi sa jej hierarchiu a jednotu udržať podarí, no chýbať jej časom bude maličkosť – dostatok veriacich, ochotných zotrvávať v takejto autoritatívnej, hierarchickej a neslobodne jednotnej organizácii.

nikto nehovori o jednote vynutenej, prave naopak o uvedomeni si svojho postavenia, zodpovednosti a ulohy v Cirkvi. Keby sa tato hierarchia prestala respektovat, kazdy by sa snazil o pretvorenie Cirkvy podla svojej predstavy a keby toto robili vsetci malo by to za nasledok postupny rozklad Cirkvy.

Cirkev ako dôsledne hierarchicky budovaná organizácia mala zmysel v dávnej minulosti, keď musela vieru šíriť medzi ľudí s mizivým vzdelaním a s nulovým prístupom k informáciám. Dnes, v dobe rastúcej vzdelanosti a všeobecného prístupu k informáciám, cirkej funkciu šíriteľky viery a strážkyne jej čistoty asi stratí. Predpokladám, že veriaci budú od cirkvi očakávať len akýsi duchovný servis. O rozsahu a spôsoboch jeho využívania, o obsahu osobnej viery a spôsoboch jej praktizovania budú chcieť rozhodovať sami.

Cirkev ziadny rozklad necaka, je to organizacia, ktora denne prehovara k velkemu poctu ludi. Len na Slovensku denne sluzi sv. omsou cca 5 tisic knazov. Tato sluzba je lepsia a presvedcivejsia ovela viac ako akekolvek masmedia. Komu ludia veria? Veria tomu, co citaju v novinach, alebo snad tomu co je na internete, TV a pod.? Myslim si, ze stat by velmi rad prehovaral k ludom skrze Cirkev, ale prave toto sa nikdy stat nesmie. To Cirkev najma dnes, ked ludia maju zle poradie hodnot vo svojom zivote, ma svatu povinnost sa za tychto ludi modlit a k nim prehovarat. Odkaz mravnych hodnot krestanstva sa bude i nadalej odovzdavat z jedneho pokolenia na druhe pokolenie a takto sa bude este doplnat i sv. tradicia.

Vďaka za diskusiu a dobrú noc. :)

aj Tebe :-)

pravidlo, že nebudem diskutovať, spravím výnimku, a to preto, že som si s chuti počítal tvoje zamyslenie. Som ateista a ešte k tomu neveriaci, ale myslím že sa s Tebou v otázkach rovnosti a slobody zhodnem.
Rovnosť predpokladá rovnakosť a tá je nemožná. Pokiaľ vytvoríme rovnaké podmienky pre nerovnakých jedincov (čo je jediná možnosť, ake realizovať ideál rovnosti), tak generujeme voči týmto rovnakým podmienkam hierarchiu jedincov. Skrátka rovnosť je nedosiahnuteľná.
Napriek humanistickému idealizovaniu človeka a spoločnosti, po 300 rokoch od buržoáznej revolúcie sa pri zabezpečení rovnakého práva pre všetkých vytvárajú prirodzené elity a nimi ovládaná väčšina. A tak je z demokracie, či sa to niekomu páči, alebo nie, vždy vláda elít, ktorých jediným problémom je nájsť správne využitie mediálneho mechanizmu.
Hoci som ateista (a ešte k tomu neveriaci), potešil ma teologický rozbor témy. Samozrejme ho chápem a argumentáciu z pozície viery považujem za oprávnenú. Kedže ja som evolucionista,tak len pre zaujímavosť pridám svoj pohľad: evolučný proces u organizmov usporiadaných do skupín uprednostňuje hierarchizáciu tejto organizácie, pretože svorky, ktoré majú vodcu (ten sa opäť vyberá evolučným mechanizmom pohlavného výberu) majú jednak lepší genóm a lepšiu šancu na prežitie. Ľudská svorka je tak isto prirodzene hierarchizovaná a rovnosť je preto pre ľudí "neprirodzená".
Na záver ešte k tomu humanizmu. Podľa mojej mienky nastáva súmrak humanizmu. Tento vznikol v Európe ako pokus o oslobodenie sa zo stredovekého spoločenského usporiadania a dosť sa budoval na popieraní stredovekej kresťanskej viery. Kto si však pozorne preskúma idei humanizmu zistí, že sa vôbec od kresťanskej viery neoslobodili, iba vymenili Boha za človeka. To je ovšem principiálne nesystémový krok, ktorého dôsledkom je vnútorná nekonzistentnosť humanizmu. Kresťanská teológia je ďaleko prepracovanejšia a vnútorne konzistentnejšia koncepcia, pretože vychádza z nespochybniteľných axióm (dogiem). Paradoxom potom je, že jediný skutočne oprávnený humanizmus je kresťanský humanizmus, ktorý má prirodzene v centre Boha miesto človeka.
Predpovedám kresťanskej dogme ešte dlhú budúcnosť, hoci neverím, že sa stane jednotiacou silou.

bezmocne blúdiaceho po cestičkách svojej vzdelanosti. To nie je irónia, ber to, prosím, len ako názor a odpusť mi ho.
Stanovil si si pravidlo, že nebudeš diskutovať? Škoda. Spravil si výnimku? Super!
Som obyčajný nevzdelanec, no nemyslím si, že rovnosť predpokladá rovnakosť.
Áno, ak vytvoríme rovnaké podmienky pre nerovnakých jedincov, vygenerujeme hierarchiu jedincov. Ide ale o to, aby sa táto hierarchia neudržiavala a nereprodukovala na princípoch dedičnosti, ale aby v nej bolo neustále prúdenie, aby platilo „raz hore, raz dole“, aby bola vertikálne priepustná.
Súhlasím, že elity sa budú vytvárať vždy, no ide o to, aby to boli elity skutočne prirodzené, a nie privilegované elity udržiavajúce sa mocenskými nástrojmi. Ak bude platiť, že príslušnosť k elite bude určená schopnosťami, a nie pôvodom, peniazmi a mocou, potom sa zrealizuje humanistický ideál rovnosti. Od takého stavu sme zatiaľ jó sakra ďaleko...
Vravíš, že si evolucionista a pri svojich úvahách o človeku i spoločnosti vychádzaš z tejto pozície. Prekvapuje ma len to, že aj keď evolucionista, stále pozeráš len do minulosti, na vlčie svorky a podobné príklady. Nie že by to pre pochopenie aktuálne pôsobiacich mechanizmov nebolo dôležité, no ako evolucionista by si mohol tiež pripustiť, že evolúcia ešte nepovedala svoje posledné slovo a že vari v búdúcnosti prinesie aj riešenia, ktoré v dávnej minulosti nenájdeš. Náznakom jedného takéhoto riešenia môže byť aj humanizmus francúzskej revolúcie a jeho predstava rovnosti.
Zdá sa ti, že výmena Boha za človeka je nesystémový krok? Mne sa zdá byť naprosto systémový a skvelý prinajmenšom ako krok, umožňujúci získať na veci iný pohľad, než aký ponúkalo a ponúka kresťanstvo.
Ak porovnávaš vnútornú nekonzistentnosť humanizmu s ďaleko prepracovanejšou a vnútorne konzistentnejšou koncepciou kresťanskej teológie, zabúdaš na to, že kresťanská teológia má náskok minimálne tisíc rokov.
Súhlasím s tvojou predpoveďou dlhej búdúcnosti kresťanskej dogmy.
No nemyslím si, že ju bude hlásať vnútorne jednotná, elitárska a hierarchická cirkev.

Nestaval by som proti sebe ideu jednoty a slobody .Domnievam sa že slobode sa darí v prostredí jednoty v mnohosti a mnohosti v jednote , viac ako v prostredí násilnej rovnosti - násilnej pretože je neprirodzená - a rovnakosti .Egalitarizmus je koncept reálny asi ako predstavy K. Maya o indiánoch . Netvrdím že koncept elitarizmu je lepší než koncept egalitarizmu . Tvrdím že elitarizmus odráža transcendentnú skutočnosť . Nejedná sa teda o etický súd lepší - horší . Egalitarizmus je pre mňa ontologicky vyprázdnený koncept . Toť vše .

a dovoľ ešte pár poznámok k tvojmu komentáru.
Vravíš, že by si nestaval proti sebe ideu jednoty a slobody, no ja si ho tak dovolím postaviť.
Jednota v mnohosti a mnohosť v jednote je pekná slovná hračka, no jej reálny obsah je sporný. Nie je dobrým príkladom rozporu medzi jednotou a slobodou napríklad Cirkvou uplatňovaný princíp exkomunikácie? Exkomuníkácia vynikajúco zaisťuje jednotu (choré údy sa proste chirurgicky odstránia), no je nesporné, že potláča slobodu jednotlivca. Na to prišli mnohí veriaci už v časoch reformácie, ba i skôr, keď boli odpadlíci mučení a upaľovaní...
Obsah konceptu egalitarizmu bagatelizuješ a s takým prístupom sa prakticky nedá polemizovať.
P.S.
Otázka pre Bohuslava: prečo bol článok stiahnutý z titulky???

nebol stiahnuty.
Exkomunikacia sa vo vacsine zle vnima. Ludia si precitaju diela ako Gricska carodejnica, Kladivo na carodejnice a uz maju "ten spravny uzaver". Historia vsak takato cierno-biela nie je. Exkomunikacia nie je otazkou toho, ze Cirkev sa zbavi "nepohodlnych ludi", ale ma prisne pravidla podla ktorych sa riadi. Napr. exkomunikovany je automaticky knaz, ktory prezradi spovedne tajomstvo. Nikto o tom nemusi vediet, len on, ale je na jeho svedomi, ci sa s tym prizna a exkomunikacia bude moct byt verejna, alebo bude len medzi nim a Bohom. V kazdom pripade vsak ide o exkomunikaciu. Pre stalu konzistenciu Cirkvi je nutne, aby boli stanoveny nejaky moralny kodex, nejake pravidla. Clovek je tvor slobodny a nikto ho nenuti tie pravidla respektovat, nikto ho nenuti byt krestanom-katolikom. Ale akonahle sa nim stane, tak ma nejake prava a povinnosti ako vlastne vsade. Ked chcem byt hokejistom, musim respektovat hierarchiu a pravidla, ktore su tam dane. Nemusim vzdy suhlasit s nazorom rozhodcu, ale je nutne sa mu podriadit. Mozem si mysliet, ze nepotrebujem hrat s prilbou na hlave, ale raz taka poziadavka tam je a ani sebalepsi hokejista ju nezmeni. Takze kto sa moze stat najlepsim hokejistom? Ten, kto prijme pravidla a v ramci nich sa bude snazit hrat co najlepsie. Ak sa mu to nepaci, su tu aj ine sportove discipliny, ale nejake pravidla su vsade, aj ked existuju nejake bojove discipliny, kde sa moze na zdolanie supera pouzit vsetko, ale ja na to asi nie som.

Je jasné, že bez pravidiel sa nielen nedá hrať hra, ale ani žiť život.
Dôležité ale je, ako sa pravidlá uplatňujú a či je reálna možnosť zlé alebo zastaralé pravidlá meniť.
Prístup „ak sa ti nepáči hokej s jeho súčasnými pravidlami, tak rob iný šport“ je práve jadrom problému.
Systém, ktorý uplatňuje tento prístup, ktorý netoleruje alebo len málo toleruje vnútornú opozíciu a vytláča ju von, „exkomunikuje“ ju, má silné prvky totalitarizmu a ako taký je odsúdený na veľké vnútorné turbulencie, možno nakoniec i na zánik. Veď príznakom toho, že aj rímsko-katolícka cirkev má s týmto svojím prístupom problémy, je celá reformácia a odštepovanie sa ďalších ľudí a ich odchod z lona Cirkvi.
Elitarizmus a hierarchické autoritárstvo RKC ju podľa môjho názoru v horizonte niekoľkých desaťročí podlomí, možno aj zničí. Vzdelaní, osobnú slobodu si vážiaci jednotlivci budú čím ďalej tým menej ochotní znášať zväzujúce pravidlá, ktorými by ich chceli spútavať ľudia, ktorí – pri všetkej úcte – nemajú reálnu osobnú skúsenosť s tým, čo chcú riadiť a regulovať (príklad: celibát versus sexualita).

pravidla, ktorymi sa riadia veriaci v Cirkvi nie su vysledkom rozhodnuti jednotlivcov, ani totalitarneho rezimu, ktory by uplatnoval nejaky patriarcha na jej cele. Vacsina z nich ma zaklad vo sv. Pisme, co je pre nas krestanov nedotknutelne a spravne. Ostatne pravidla vyplyvaju zo sv. tradicii, teda su otestovane mnohymi storociami. Cirkev ma sustavu dogiem, kanonickeho prava, podla ktoreho sa riadi a kazdy jednotlivec, nech sa nachadza kdekolvek v tej hierarchii ju musi respektovat. Toto cini Cirkev nemennou. Pokial ide o obdobie reformacie - nechajme to prosim na iny clanok, ktory pripravim.
Tam to chcem rozobrat. Ako vsetko ma svoje priciny, tak aj toto. Chcem poukazat iny pohlad na tuto cast dejin, nez aka nam dlhodoba bola predkladana pocas socialistickej ery.
K tomu by mali pribudnut este clanky o katolickej predstave fungovania socialneho statu a vynatok z Encykliky "O bezboznickom komunizme (Divini Redemptoris)". Uz sa tesim na tuto historicko-socialnu cast blogu.

ale pisem to narychlo - som v praci :-)

a presvedčenie o nemennosti Cirkvi sú jadrom problému. Ale je to problém vás veriacich...
Čo sa nemennosti Cirkvi týka: neverím, že existuje niečo, čo je absolútne nemenné.

dost dobre nechapem v com vidis "problem". Chytim sa jednej veci, ktoru si spomenul konkretne. Tou je otazka celibatu. Otazka celibatu pocas celej historie bola logickou hned z niekolkych dovodov. Tym prvym v rannych storociach bolo prenasledovanie krestanov a najma ich duchovnych pastierov. Ked si v celibate, tak Boh Ti da silu, ked mu chces byt verny aj v tych najkritickejsich podmienkach. Vec sa vsak meni akonahle mas rodinu.
Je to dalsia moznost ako Ta moze niekto vydierat.
Okrem toho si myslim, ze ked knazi, misionari a mnisi chcu svoje poslanie vykonavat naplno, tak to moze byt len v celibate, lebo inak by bud zanedbavali rodinu, alebo svoje poslanie. Manzelstvo a celibat maju spolocne to, ze sa clovek rozhodne niecomu a niekomu venovat cely zivot. A je to na stalo. Otec v rodine sa tak stara o svoje deti ako knaz o svoje duchovne deti.
To je ten idealny stav. Nikto ma nenutil, aby som sa ozenil, dokonca ani okolnosti a takisto nikto nenuti nikoho stat sa duchovnym. Clovek musi citit
v sebe povolanie k jednemu, alebo k druhemu. Ked si jedno z toho vyberie, tak uz plati - Rob co robis.

sú vecou slobodného rozhodnutia jednotlivca, no v RKC je celibát nutnou podmienkou pre vykonávanie pastierskej činnosti.
To má niekoľko praktických dôsledkov, spomeniem aspoň dva:
1. dôsledok:
Duchovnými v RKC sa nemôžu stať mnohí ľudia, ktorí by na tú prácu mali vynikajúce predpoklady, a to len preto, že sa rozhodnú pre manželstvo a plodenie detí.
2. dôsledok:
Duchovní, ktorí nemajú reálne skúsenosti z partnerského spolužitia muža a ženy, sú cez spoveď poradcami mužov a žien v oblasti, ktorej nemôžu plne rozumieť. Ba duchovní, či dokonca celá cirkev, sa nerealisticky usilujú regulovať ľudskú sexualitu a cez ňu de facto ľudí ovládať (označovanie masturbácie či predmanželských sexuálnych vzťahov za hriech a pod.)
Osobne si myslím, že rodina môže byť pre kňaza problémom (pre možnosť vydierania) len v podmienkach prenasledovania. V „normálnej“ dobe (a my takú viac-menej žijeme), kedy žiadne vydieranie nehrozí, môže byť pre kňaza rodinný život naopak veľkým požehnaním... a pre jeho deti tiež.

ver mi, ze to tak nie je, lebo poznam nazory aj grekokatolikov, kde celibat nie je nutnostou. Keby
si vedel co obnasa praca knaza vo farnosti, alebo este viac praca duchovnych v reholiach, kde je potreba neustaleho cestovania, venovania casu praci a modlitbe, kde naozaj na nic ine neostava cas, tak by zmysel celibatu bol aj pre Teba zrejmejsi. A okrem toho, prave dnes, v dobe "Vyvolenych" a pod. odpadu je potreba svetu ukazat, ze sexualita nie je ta najpodstatnejsia v nasich zivotoch, vztahoch ... Inak ostatne co si spomenul - predmanzelsky sex a masturbacia - tomu sa vyhybaju vsetci krestania a nielen oni.