Samaria

1.

V tej temnej noci zastretej,

v úzkostiach, horiaca plameňmi lásky,

ó šťastie nad šťastie!

vyšla som nespozorovaná,

keď do ticha sa ponoril môj dom.

 

2. V skryte tmy a bezpečne

po tajnom rebríku, prestrojená,

ó šťastie nad štastie!

v skryte tmy a v prilbici,

keď do ticha sa ponoril môj dom.

 

3.

V tej šťastnej noci,

ukrytá tak, že nik ma nezočil,

ani ja som nič nevidela,

bez nejakého svetla a sprievodcu,

s jediným svetlom, čo mi v srdci horelo.

 

4.

A ono ma viedlo,

istejšie než svetlo poludnia,

tam, kde na mňa čakal ten,

o kom som dobre vedela,

na miestach, kde nik nevkročí.

 

5.

Ó noc, ty si ma viedla!

Ó noc, milšia než brieždenie!

Ó noc, ty si spojila

Milovaného s jeho milovanou,

s Milou v Milovaného pretvorenou.  

 

6.

Na mojich prekvitajúcich prsiach,

čo celé sa iba preňho uchovali,

tam zaspal

a ja som ho kolísala

a priezorom prilbice cédrový vietor previeval.

 

7.

Ten vietor z výšky cimburia,

keď som mu vlasy prehŕňala,

svojou pokojnou rukou

ma na hrdle zraňoval

a uspal všetky moje zmysly.

 

8.

Ponorené sú do zabudnutia,

k Milovanému som naklonila tvár,

v samote, všetko sa skončilo,

keď moja starosť zostala

zabudnutá medzi laliami.